Dlho som vedela, že by som si rada vyskúšala štúdium na mnohými našimi pedagógmi ospevovanejCentral European University v Budapešti. Mnohí sme počuli o fantastických prednášajúcich, vynikajúcej atmosfére a úplne novom svete, ktorý sa im v Budapešti otvoril. Prihlásila som sa teda, zvedavá na ten zázrak, spojac svoju ambíciu študovať maďarčinu s pobytom na prestížnej univerzite.

Vďaka Erazmu sa mi podarilo dostať sa na školu takpovediac „zadarmo“, čiže bez absolvovania náročných prijímačiek a vytváranie diplomovej práce a zároveň zarovno študovať predmety ročného študijného programu judaistiky i histórie.

Pre tých, ktorý zatiaľ o tejto škole nepočuli, Central European University je univerzita s magisterskými ročnými alebo dvojročnými rovnako ako aj doktorandskými programami. Ide o univerzitu s americkou i maďarskou akreditáciou ktorá spája spôsob štúdia bežný v Štátoch a dostupné umiestnenie v strednej Európe. Toto všetko som vedela, keď som na univerzitu prišla, ale čo to vlastne znamená?

Najvýraznejšie rozdiely pre mňa boli v spôsobe vedenia hodín. Hoci my máme na katedre obrovské šťastie na vyučujúcich, ktorí prevažne vedú svoje semináre ako semináre, čiže čítame texty a spoločne analyzujeme pramene, nie na každej katedre to funguje rovnako. Na CEU je tento spôsob vyučovania posunutý ešte o kúsok ďalej. Vyučujúci zadáva texty. Tie si študenti skutočne naštudujú, pretože hodina prebieha ich diskusiou o problémoch, ktoré v texte našli, o nejasnostiach, ktoré sa v nich vyskytli a vyučujúci debatu len usmerňuje, dopĺňa otázkami, prípadne ponúka ďalší, napríklad obrazový materiál. Rozhodne ale nefunguje ako prednášajúci, ktorý odrozpráva učivo študentom, ktorí nasledovne zodpovedia otázku o čom bol prečítaný text v dvoch holých vetách. Môj osobný dojem z hodín bol, že diskusia prebieha na oveľa vyššej úrovni ako som zvyknutá doma. Študenti, pochádzajúci z rôznych krajín a venujúci sa rôznym témam, zapájajú do diskusie svoje vlastné poznatky z filozofie či literatúry, z ich vlastného výskumu na diplomovej práci ale i z ostatných hodín. Úroveň debaty je potom skutočne vysoká, ja osobne som získala množstvo študijných podnetov nie len od vyučujúcich ale najmä od spolužiakov, ktorí ma svojimi referenciami podnietili k naštudovaniu tém o ktorých som doposiaľ hlbšie znalosti nemala. (Špeciálne by som vyzdvihla rozličné smery v historiografii najmä modernej, ktorým som sa v bakalárskom štúdiu venovala len veľmi okrajovo a svoje nedostatky som pocítila bolestne.)

spp.ceu.edu

Veľkou výhodou takéhoto spôsobu vyučovania je, že vyučujúci môže zaujímavým spôsobom kombinovať texty rôznych žánrov (ale napríklad aj filmy a videá) takže takéto štúdium je veľmi príjemné. Rovnako je výhodou, že nikto neskúša študentov z toho čo sa preberá na seminároch. Je to pomerne logické, ako chcete skúšať študentov z ich diskusie, v ktorej je z textu pre každého dôležité niečo iné? Nedáva ani zmysel písať testy z textov, ktoré sa prebrali, pretože na každú hodinu, aspoň podľa mojich skúseností, môže byť zadaných 40 až 60 strán anglického textu. Semináre sú teda zakončené seminárnou prácou „research paper.“ Názov nie je len symbolický, ale skutočne študent musí urobiť vlastný výskum, viac krát prácu konzultovať a naštudovať pomerne veľké množstvo literatúry. Práca býva v rozsahu asi 12 až 15 normostrán. Samozrejme téma musí určitým spôsobom korešpondovať s témou seminára, ale každý študent má možnosť prispôsobiť si ju podľa svojho záujmu a podľa toho čo je pre neho v jeho štúdiu prínosné. Poznatky seminára teda aktívne aplikuje v tejto práci a tak preukáže svoje vedomosti získané počas semestra. Nedá mi nepodotknúť, že v tomto prípade máme výbornú školu na našich seminárnych prácach kde vyučujúci rovnako nemajú záujem o žiadne kompilácie, ale samostatnú analýzu prameňa, hoci aj malého.

Samozrejme, že na univerzite prebiehajú aj prednášky. Nie je to však zvyčajná séria prednášok učiteľov spojených s konkrétnym seminárom (Hoci aj semináre kombinované s prednáškami samozrejme možno nájsť v rozvrhu, učitelia majú pomerne veľkú flexibilitu štruktúry svojich hodín) ale sú to prednášky odborníkov pozývaných z rôznych kútov sveta. Vďaka prostriedkom, ktoré univerzita má si môže dovoliť pozvať Francisa Fukuyama, Natialie Zemon Davis, Shielu Fitzpatrick či Shlomo Avinieri-ho. Mnohí z významných odborníkov zo zahraničných univerzít pôsobia ako „visiting professors“ semester či dva na univerzite, takže profesorský zbor je namiešaný z rozličných národností rovnako ako študenti. Významných mien je skutočne veľké množstvo a každý si nájde to čo je pre neho zaujímavé podľa svojho zamerania. Ja osobne som ocenila napríklad maďarských historikov predstavujúcich svoje anglické publikácie k dejinám maďarských židov, pretože hoci sa snažím od konverzácie v obchode k čítaniu odbornej literatúry v maďarčine ma čaká ešte dlhá cesta.

youth-portal.com

Vyššie zmienené klady sú tým čo priťahuje študentov. Hľadajú iný spôsob vyučovania, často som sa stretla s tým, že sú unavení z bifľovania a chcú svoje poznatky aplikovať na reálnych problémoch. Keď som sa nad tým ale poriadne zamyslela i naši vyučujúci skutočne dávajú veľa snahy do toho, aby naše hodiny boli interaktívne, aby naše seminárne práce mali zmysel pre nás samotných, uvážme len, že máme absolútnu slobodu pri výbere ich tém. My sami sme tými, ktorí sa stavajú na odpor anglicko-jazyčným textom bez znalosti ktorých je ale naivné si myslieť, že môžeme robiť „vedu.“ Český a slovenský preklad odbornej literatúry výrazne zaostáva najmä v špecifických odboroch, čo viem z vlastnej skúsenosti z judaistiky. Preto si čoraz viac uvedomujem, že cudzojazyčné odborné texty na hodinách vďaka nám samotným chýbajú a je to len na našu škodu. Bez znalosti odbornej literatúry a terminológie sa predsa história písať nedá.

Venovať sa neustále len štúdiu by bolo v takom krásnom meste ako je Budapešť asi hriech. Ponúka mnoho zaujímavostí, ktoré sa dajú neustále objavovať. Škola v srdci mesta ponúka vynikajúci štartovací bod pre prechádzky po pobreží Dunaja, k slávnemu parlamentu, na hrad po reťazovom moste alebo len tak po úzkych uličkách centra.

Rovnako ma baví spoznávať svojich spolužiakov, pochádzajúcich z rôznych častí nie len Európy ale i sveta. Tento rok sa študenti zišli z takmer sto krajín sveta. Tým, že mnohý si robia už druhý magisterský titul alebo sa venovali vo svojej krajine pred nástupom na CEU rôznym mimo-akademickým činnostiam, je neuveriteľne zaujímavé sa s nimi rozprávať a dozvedieť sa veľa o nich i krajinách kde žijú. Samozrejme, že tieto rozhovory sú o to príjemnejšie, ak prebiehajú v príjemných budapeštianskych kaviarňach alebo populárnych ruin puboch kde sa dá v hipsterskej atmosfére sedieť v polozorpadnutých budovách na tých najčudesnejších kusoch nábytku či auta a popíjať populárny fröccs (víno a sóda).

Na záver by som rada zmienila niečo, čo má pre mňa momentálne asi najväčší význam. Ako som už zmienila, pedagógovia sa nám snažia vytvoriť na histórii čo najlepšie podmienky. Rovnako máme možnosť vycestovať a tráviť dva roky z päťročného štúdia v zahraničí. 

Čo „mám“ na CEU avšak v Olomouci mi chýba je fantastická atmosféra tolerancie a multikulturalizmu. Tolerancie, bez ktorej by taká masa študentov z rôznych krajín nemohla fungovať. Tolerancie inteligentných ľudí na určitej úrovni, ktorí si uvedomujú, že kultúrne rozdiely sú prínosom. Obrovská podpora menšín, práv žien i náboženských skupín ktorá na CEU s podporou HIRSI (Human Rights Initiative) neustále prebieha v podobe premietania filmov, rôznych zábavných akcii, prednášok, fotografických súťaží a mnohých iných aktivít. Páči sa mi, že všetci sú si skutočne vedomí, že každý pochádza z iného prostredia a má iné vzdelanie, často v odbore vzdialenom tomu, ktorý aktuálne študuje a informácie sa nepredkladajú ako samozrejmosť rovnako ako ich poznanie nie je samozrejmosťou. Táto skutočnosť pre mňa bola perfektnou školou v uvedomení si, že 1.) európske (prípade euro-americké) dejiny a udalosti nie sú tie najdôležitejšie a jediné, a to čo mi pokladáme za samozrejmé poznanie nie je na opačnej strane sveta nevyhnutne dôležité alebo samozrejmé, či už ide o pád Berlínskeho múru alebo koniec druhej svetovej vojny a 2.) nutnosť vysvetľovať aj tie najzákladnejšie informácie, ktoré spolužiakom podávam (keďže nie je samozrejmosťou že o nich vedia) ma naučila sústrediť sa na podstatu a význam, neustále byť konkrétnou a nie sa strácať vo vzletných slovách ktoré v skutočnosti nič neznamenajú a zároveň si overiť či skutočne rozumiem tomu, čo hovorím. (Znie to banálne, viem ale zamysleli ste sa podrobnejšie nad pojmami ako revolúcia, prevrat a povstanie napríklad v kontexte maďarských udalostí v roku 1956 a toho, aký režim používal aké označenie?)

Mne sa potvrdilo, že CEU je skvelá. Zaslúži si pozitíva ktoré som o nej počula, kým som mala možnosť si štúdium na nej sama skúsiť. Oceňujem štýl vyučovania ale rovnako aj pedagógov s veľmi profesionálnym ale zároveň priateľským prístupom, vďaka ktorým som cítim na univerzite ako doma. Vo svojom štúdiu sa snažím sústrediť najmä na judaistiku a históriu, ktoré sú mojimi študijnými odbormi i na domácej univerzite. Môj Erazmus nie je jedna párty za druhou, ale je to pre mňa vytúžený akademický zážitok, ktorý ma dúfam posunie k môjmu cieľu stať sa dobrou profesionálnou historičkou zasa o niečo bližšie.

www.mladiinfo.eu