Začať článok o pive vetou: „Česi sú pivný národ“, je klasické klišé a neodpustím si ho ani ja. Pivo som sa naučil vychutnávať až v Olomouci a Prahe, pretože na Slovensku bola pred piatimi rokmi ešte hlboká doba temna. Napriek tomu ma prekvapuje, ako málo vedia mnohí Česi o tomto nápoji. Tento návod berte hlavne na orientáciu v pivných zvykoch v iných krajinách. Však čo študent na erazme robí najčastejšie?

V prvom rade sa netreba báť pivo skúšať, nech vás život zaveje kde chce. Beduíni v púšti pivo nebudú vedieť variť, ale za ochutnanie určite stojí. Pivo totižto nie je len český ležiak, alebo povestná „plznička“. To je najlepšie pivo z 19. storočia, ktoré unifikovalo chuť v Česku a mnohých iných krajinách na roky rokúce. Pivo má ale svoju tradíciu aj inde. Viete, ktorá krajina dnes predostiera najväčšie možnosti na ochutnávanie nových pív a nových surovín? Možno vás odpoveď trošku prekvapí. Je to Japonsko!

Cesta do Japonska 21. storočia však vedie cez palubu lodí východoindickej spoločnosti. Aspoň tak sa zjednodušil príbeh najinšpiratívnejšieho piva 90-tych rokov minulého storočia: Indian Pale Ale. Tzv. IPA sa varila v 18. a potom v 19. storočí vo Veľkej Británii ako veľmi chmelené pivo, ktoré vďaka chmeľu malo vydržať dlhšiu dobu. Bolo tak ideálne pre export do vzdialenej perly kolónií, ktorá mu dala meno. Spojiť IPA s Indiou je síce správne, ale nevylučuje to, že iné pivné štýly neboli do týchto končín sveta importované. Britské portery a stouty vydržali cestu do Indie aj bez výdatného chmelenia, ale ich popularita na ostrovoch bola tak veľká, že nechávali priestor pre IPA. Toto pivo určené prednostne pre britských vojakov nebolo veľmi dobré, Británia bola síce veľkou pivnou veľmocou, lenže tento pivný štýl nepatril nikdy medzi veľmi obľúbené. Celosvetovým nástupom ležiaku plzeňského typu zanikol, pretože „plzeň“ spĺňala všetko čo mala: dobre chutila a vydržala aj pár mesiacov. K tomu jej výdatne dopomohol aj geniálny francúzsky vedec Louis Pasteur a tak ležiak zvalcoval pivný svet. Mnohé krajiny prevzali lager a uspôsobili si ho, väčšina len preberala recepty z Čiech a tak bolo postavená legenda českého piva. Ale čo tá IPA? Tá zanikla v toku času ako mnohé iné pivá. Nechutila dobre a stala sa zbytočnou.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa postupne kolíska pivnej kultúry presúva z Európy do USA. Dôvodov je zvýšená aktivita domavaričskej scény (alebo ak chcete „homebrewerov“), ktorí sa rozhodli bojovať proti pasterizovanému spodne kvasenému ležiaku niečím novým, príp. staronovým. Oproti mdlým chutiam bežných pív vsadili domáci výrobcovia zvrchu kvasených ejlov na vypäté plné chute, vysoké chmelenie a menšiu sladovosť. Základným rozdielom sa stalo použitie kvasníc, ktoré kvasia tzv. zvrchu, čo je aj historický postup používaný v Čechách a na Morave pred vznikom plzeňského pivovaru. Tieto nové kmene kvasníc však uvoľňovali ďaleko viac esterov pri kvasení a pivá tak získavali ovocný nádych. Spomeňte si napríklad na leto a na pšeničné pivo. Je osviežujúce? To robí ľahká chuť banánov a citrónov v ňom v spojení s klinčekom či badyánom. Pri ejloch sa viac presadili citrusy a s tým je spojené aj nové šľachtenie chmeľov. Chmele sa stávajú stále aromatickejšie a chuťovo výraznejšie. Pred novým miléniom tak v USA vzniká IPA, jej americká adaptácia AIPA (American Indian Pale Ale), ľahšia varianta APA (American Pale Ale), Briti si potom prinavracajú svoj štýl novým štýlom EIPA (English IPA), ktorý sa často zamieňa s EPA (English Pale Ale). Zmätok čo? Prešla vás chuť na pivo?

 Musíme si teda trošku utriediť pojmy. Pale ale je totižto niečo iné ako Indian pale ale a vznikol rovnako trošku inak. Inšpiráciou sa stal tzv. English pale ale (teda EPA), ktorý je predchodcom aj pre English strong bitter (ESB) a Ordinary bitter. Hovorí vám niečo Fuller´s? London Pride? V olomouckom Blackstuffe môžete ochutnať. Sú to tie britské pivá bez peny čapované pomocou pák. Sudy sú zľahka nad úrovňou výčapu a pivo sa zvetráva, čím podľa Britov naberá na kvalite (v Česku zas ide o vysokú penivosť a čerstvosť, hlavne na Morave by to bez poriadnej čapice asi nešlo). Pale ale má jemnú vôňu a jemnú chuť. Občas môže trošku podivne zapáchať, to sa stáva. Vyššie spomenutá APA tak bude americká verzia EPA, sú v nej použité americké chmele a kvasnice novej éry, čo robí pivo paradoxne aromatickejším a zvyšuje horkosť. IPA je prirodzene veľmi horké pivo, anglická verzia je opäť jemnejšia a má stredne výraznú arómu, pričom moderná americká verzia má výraznú ovocnú arómu, stredné sladové telo a vysokú horkosť. Američania robia pivo jednoducho výraznejším. A podobne ako APA sa aj AIPA vyrába z amerických surovín. To je ten hlavný rozdiel. Klasický IPA sa varí buď z amerických alebo britských chmeľov, ktoré však musia byť tradičné alebo z éry remeselných pivovarov, pokiaľ sa použijú tradičné britské je to EIPA. Okrem nich existujú moderné chmele, ktoré sú spoločne s „craft beer era“ chmeľmi základom pre AIPA. Štýl EPA v Česku dlhodobo vyrába náchodský Primátor pod označením EPA, tradičný IPA vyrába okrem Primátora aj Vysoký Chlumec pod značkou Lobkowicz, Flying Cloud IPA. Lobkowicz ale a Bernard ale do tejto skupiny nepatria, tie vychádzajú z belgických koreňov. Najväčším propagátorom AIPA sa stal rodinný minipivovar Matuška z Broum, ktorý je považovaný za najlepší český minipivovar.

Zamotané pivné štýly v USA neskončili a pokiaľ sa táto krajina plná nekvalitného piva stála miestom tak obrovskej pivnej revolúcie, bolo jasné, že podobná exotika bude stáť aj pri ďalšej revolúcii. Ešte predtým však mierila cesta do ČR.

Najväčšou výzvou pre nové milénium v pivnom svete sa stalo vytvorenie českého IPA. V tomto smere sa stal zlomovým rokom rok 2008, keď bol oficiálne uvedený na trh prvý český chmeľ určený pre ejly. Dostal meno po kaukazskej sopke Kazbek. Jedná sa o chmeľ vyšľachtený z hybridných rastlín poloraného červeňáku a kaukazského divokého chmeľu. Ejly z toho vznikli skutočne zaujímavé, ale neboli tým pravým orechovým. V exotickom Japonsku tak prišli na to, že by bolo zaujímavé skrížiť prednosti českého ležiaku s nachmeleným IPA. Prvotne z toho vznikla úplná šialenosť, tzv. Indian Pale Lager, ktorý je v posledných rokoch obrusovaný a prispôsobovaný českému pivnému jazýčku. Pivo je  horké po výrazných chmeľoch ale preležané a zjemňované sladovosťou. IPL je veľká výzva do budúcnosti, rovnako ako aj nový chmeľ na IPA zo žateckého inštitútu, ktorý snáď do roku 2019 uzrie svetlo sveta.

Z Japonska sa vráťme do Česka. Táto spleť rôznych názvov sa privalila sem. Po toku 2010 začal ohromný boom minipivovarov, ktorý je znásobovaný ešte v rokoch 2014-2015 a možno aj v tomto roku. Všetky tieto pivné štýly sa postupne dostávajú do slangu istej skupiny ľudí vyhľadávajúcej práve tieto pivá. Podiel minipivovarov síce tvorí len 1%, ale už teraz tlačí na pivnú kultúru. Každopádne zájdite si do nejakej pivotéky vo vašom okolí, alebo do minipivovaru. Poproste obsluhu o radu, zaujímajte sa o pivo a nechľastajte ho. Vychutnávajte. Spoznávajte. Užívajte.

Autor pracuje pre pivotéku Pivní ráj Olomouc, Komenského 10

Svatováclavský pivovar (pri zbrojnici, klasické ležiaky + ochutené špeciály)

Pivovar Moritz (pri starej prírodovede, klasické ležiaky)

Pivovar v Riegrovej ulici (Nový pivovar)

Svatokopecký pivovar (Yankee APA a klasické pivá príp. so zázvorom, bohužiaľ bez vlastného podniku, fľašky nájdete v Pivním Ráji, To pravé z Hané, Sklizeno a pod. Čapovaná verzia občasne Los Bastardos na Komenského a U Kameňa na Sv. Kopečku)

Chomout (Žitná IPA Režná Bára, IPA Jaryn, American Amber Ale, APA, séria Single hop ale s použitím jedného druhu chmeľu,  bežne čapovaný po Olomouci, v Chomoutove majú vlastný podnik s výbornou kuchyňou, v centre celé portfolio napr. v Jazz Tibet club)

Kosíř (Lhota pod Kosířem, IPA Filoména, tradičné ležiaky)

Jadrníček (Náměšť na Hané, české ležiaky)

Melichárek (Horka nad Moravou, od mája do septembra otvorená záhradka, rôzne pivné štýly EPA, APA, IPA...)

Selský pivovárek, Maxmilián (dva kroměřížske pivovary, venujú sa ejlom, Selský pivovárek varí IPL)

Novodvorský pivovar (Nové Dvory, ochutené špeciály)

Lipník nad Bečvou, Osek nad Bečvou atď klasické ležiaky

pivoteka.cz